Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

23.4.18
0
Z pripravovanej knihy „Spomienky a príbehy Račanov II.“, ktorú OZ račan.sk vydá na jeseň 2019.

Tretia postava – básnik. Ferko Trnka. Človek asi 60-ročný, jednoduchý, pri bežnom stretnutí s ním ho skoro nezaregistruješ. Lenže. Po 5-6 poldecákoch v miestnej krčme sa mu otvorilo „poetické oko“ a začal rozprávať v rýmoch. „Ja som Ferko Trnka, slabo mi to brnká. “Predstavil sa prítomným. Potom sa rozhodol odskočiť na WC a cestou náhodou naďabil na okoloidúce učiteľky. „Súdružky, ideme na hrušky,“ ovalil ich svojou duchaplnou poetikou. Učiteľky zalapali po dychu a vyvalili na neho oči. „Ja som Franta z Paríže, mňa nikto nedá za mríže,“ slávnostne ukončil stretnutie so zástupkyňami miestnej inteligencie a spokojne sa vrátil k poháriku. Tu ho tiež „náhodou“ osloví príslušník vtedajšej VB. „Predložte občiansky preukaz!“ Odpoveď na seba nedala dlho čakať. „Ja sa s tebou nehrám a občiansky ti nedám.“ Príslušník sa nedáva vyviesť z pokoja a opakuje. „:Ukážte ten občiansky!“ Dialóg pokračuje v rovnakom duchu: „Ja mám doma vrece hrachu, z teba nemám vôbec strachu.“ Policajt mávne rukou a odchádza v záblesku prefajčených, zažltnutých zubov, škeriacich sa miestnych štamgastov. Ferko, sediac pri stole spokojne utrúsi: „Škoda mlčať.“ A pokračuje. „Sadneme si na uležanú slamu, nebudeme musieť zavrieť tú pravo tlamu.“ Čo je pravo tlama, som žiaľ, nikdy nezistil. Možno opak ľavo tlamy. Ale to sú iba moje špekulácie.

Z úvodnej kapitoly knihy Alexandra Marčana
Začiatky bigbítu na Kysuciach










0 komentárov:

Zverejnenie komentára