Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

20.12.17
0
Dlho sme s kamarátmi pili žltý mok
no azda blíži sa tá chvíľa
či vari je k nej iba krok
keď vlákno babieho leta stíši
spev, hlahol, skok
... už asi nedopoviem všetko.

Už asi nedopoviem všetko.
Otázky obesené v trblietavej rose
zháčia sa chvíľu
ovinú križiaka
v jeho vlastnej sieti
cengnú na nákovu sluchu
a odletia v diaľ
v gagotavej spleti.
... už asi nedopoviem všetko

Oči, uši, ústa v mĺkvom ustrnutí
vrásky obnažené slepým svetlom sviec
či dážď pomiešaný so slzami detí
vážne kýva v kúte hlavou kostlivec.

V spoločenstve nemých
v rubáši bez kvietkov
vietor navial na rov
na rodnú hruď predkov
štyri krátke vzdychy
keď nebolo svedkov
len hviezdy na nebi
odkaz mŕtvych predkov
... už asi...

Zo zbierky Alexander Marčan: Zrkadlo










0 komentárov:

Zverejnenie komentára