Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

17.9.13
0

          Pre sériu "Iba minútku nad Račou" som sa rozhodla z dôvodu ukázať všetkým Nechodiacim do lesa, o čo prichádzajú. Fotografie som musela dodatočne signovať, aby som niektorých podozrievavých uistila o ich autenticite - že sú ozaj z Rače. :) Príspevky priebežne aktualizujem novými obrázkami.

         Na úvod: ďakujem, všetkým za milé komentáre, hlavne Pani Dobroslave Luknárovej za krásne a výstižné veršíky k mojim príspevkom. Tu je na mieste citát spisovateľa a filozofa Novalisa


Srdce básnika rozumie prírode lepšie než hlava učenca.

............................................


         Malé Karpaty sú pre mňa malebným pohorím, s rozmanitou faunou a flórou. Aj pre vás? Prečo v lese stretám stále viac zvierat, ako ľudí? Občas psíčkar, bežec, cyklista... A to MČ Rača má skoro 21 000 obyvateľov.



         Ruku na srdce, koľkí z Vás poznajú mená pahorkov, ktoré máme za chrbtom? Priznám sa, že aj ja mám s tým problém, keď ich vidím z diaľky na horizonte - ktorý je vlastne ktorý.


         Na dosah, ozaj minútku, máme krásne zákutia, stromy, skaly... Z druhej strany pohoria - jaskyne v Borinskom krase, je ich vyše 50. Pramene so studničkami, jazierka, potôčiky, ktoré v zime zamŕzajú do ľadovej krásy. Les plný zvierat - určite ich stretnete, keď sa budete pohybovať na úrovni zvuku šumenia lesov. 


Ale my...

... platíme si drahé dovolenky v Tatrách, aby sme videli horskú krásu a dýchali čistý vzduch, ale načo? Však to isté máme doslova pod nosom (až na tie bralá - klobúk dolu Tatry :) 
         V Malých Karpatoch sa slobodne pohybujeme po lese, zbierame huby, černice.., krátime si cestu cez kopec, mimo turistických značiek.



         V Tatrách je to inak, akoby všetko za sklom. Nemôžeme ani na krok z chodníka, zobrať si domov dubák na kapustnicu, či trhať čučoriedky by nás vyšlo pekne draho. Chápem, zrejme to tak musí byť. 



         Mám k tomu aj zážitok: môj syn hodil na Štrbskom Plese nejakej vychudnutej kačici umierajúcej na podvýživu kúsok rožku. Vzápätí nato vyskočil z kríku mužík v zelenom, mávajúc bločkami na pokutu a s hurónskym pokrikom: že toto si robte u vás na Dolniakoch! Prenasledoval nás asi 20 minút, či neurobíme ďalší neodpustiteľný priestupok.

         No, a tomuto sa v Karpatoch vyhneme, však načo by nám bola príroda, ak by nebola pre nás? Dostali sme ju do daru - samozrejme, že ju treba nielen užívať, ale aj chrániť. 
V zime vidím v lese zavesené kŕmitká pre vtáky, tuk, položené jabĺčka pre srnky. Všetkým, ktorí to robia ďakujem za inšpiráciu, už to robím aj ja. Túto dlhú zimu by mnohé zvieratá bez našej pomoci neprežili...


...a takíto sme MY na Dolniakoch :)

                                                               (*_*)









0 komentárov:

Zverejnenie komentára